Korzika na bicykli

Autor: Vladimír Adamec | 28.7.2016 o 7:13 | Karma článku: 4,76 | Prečítané:  812x

Tohoročnú dovolenku sme sa s manželkou rozhodli stráviť aktívne, na bicykli. Ten je naším koníčkom, či skôr životným štýlom, ročne najazdíme 4-5 tis. km. 

Tohoročnú dovolenku sme sa s manželkou rozhodli stráviť aktívne, na bicykli. Ten je naším koníčkom, či skôr životným štýlom, ročne najazdíme 4-5 tis. km. Budúci rok oslávime spoločných 30 rokov, dovolenka bola takým predčasným darčekom (snáď sa do marca nič mimoriadne nestane...). Naším cieľom bola Korzika, hlavne preto, že učarovala všetkým, ktorí ju navštívili. Nás nevynímajúc. Pred cestou sme na internete hľadali informácie o lokalitách a trasách pre „cesťák“, veľa ich však nebolo. Krátkym zhrnutím našich zážitkov možno inšpirujeme podobne založených ľudí, ktorí radi cestujú na vlastnú päsť.

Objednať trajekt nebol problém, nocovať sme plánovali v stane. Avšak deň pred odjazdom sa nám podarilo cez internet zabezpečiť aj ubytovanie. S bicyklami na nosiči sme vyrazili v prvý júnový štvrtok ráno po trase Viedeň – Villach – Bologna – Livorno s prestávkou v nádherných Benátkach, v piatok o druhej nadránom sme už čakali v Livorne na ranný trajekt. Ten bol poloprázdny, cestovali s nami väčšinou staršie páry a rodiny s malými deťmi. Keďže ubytovanie sme mali zabezpečené až od soboty, jednu noc sme strávili v kempe v Marine de Sisco kúsok na sever od Bastie. Prvý človek, s ktorým sme sa rozprávali, a ktorý nám ukázal cestu do kempu, bol pán zo Slovenska, ktorý na ostrove pracuje aj s rodinou už siedmy rok. Marina de Sisco sa nachádza približne 25 km od dedinky Macinaggio, takmer najsevernejšieho bodu ostrova, tam smerovala naša prvá jazda bicyklom. V sobotu nasledoval presun do miesta ubytovania, dedinky Lopigna, ale nemohli sme si neurobiť krátky výšľap k najznámejšiemu románskemu kostolíku ostrova v San Michele de Murato, ospievanému v bedekri. Veľmi pekné miesto, odporúčame.

V Lopigna, dedinke so 100 obyvateľmi približne 350 m nad morom a 45 km od Ajaccia, nás už očakávala majiteľka, pani Francine, tráviaca každoročne leto na Korzike a zimu v Paríži. Pýtali sme sa jej, či už je na dôchodku, šokovala nás, že už oslávila osemdesiatku... Byt v starom kamennom domčeku bol prekrásny, presne zodpovedajúci popisu a fotografiám spoločnosti, ktorá nám ubytovanie sprostredkovala. Izby boli zariadené pôvodným nábytkom, kuchynka a príslušenstvo však boli moderné. Nevadilo nám, že do najbližšieho obchodu a k moru to bolo 12 kilometrov, veď už asi nikdy nebudeme mať možnosť bývať v korzických horách.

Nedeľňajšia trasa merala cca 160 km, tvoril ju okruh cez Sagone, Cargése, Piana, Porto, Evisa a Vico späť do Lopigna. Najväčším zážitkom boli červené skalné útvary Les Calanche medzi mestečkami Piana a Porto, ktoré erózia vytvarovala do nenapodobiteľných tvarov. Cesta prechádza priamo stredom tejto krásy, výhľad na more je bonusom. Voda v mori nebola práve najteplejšia (asi preto sa na pláži v Porto okrem nás nikto ďalší nekúpal), ale príjemne nás osviežila a nabudila na výstup do sedla Bocca de Sevi vo výške 1101 m. Pomaly sme zisťovali, o čom je cyklistika na Korzike: dlhé tiahle stúpania od mora do priesmykov a následné klesania. Trasa mala prevýšenie 4400 metrov...

Náročný, ale veľmi pekný bol aj pondelok: cez Ajaccio popri jazere Tolla do Bastelica a cez 1193 m vysoký priesmyk Bocca de Scalella a Taveru späť do Lopigna. Korzika prekvapovala príjemnými ľuďmi, množstvom zelene, charakteristickou vôňou macchie, kvalitnými cestami s ohľaduplnými vodičmi, nádhernými tradičnými dedinkami, výbornou kávou a vínom, ale aj prasiatkami a inými domácimi zvieratami na cestách.

V utorok nasledoval deň oddychu a cesta autom do 70 km vzdialeného Corte a odtiaľ do údolia Restonica. Naše očakávania boli veľké, lokalita je propagovaná ako divoko romantická tiesňava s jazerami Melo a Capitello, vraj najkrajšími na ostrove (nevieme potvrdiť, pre lejak a búrku sme k nim nedošli). Pre nás, Oravcov, to však nebolo nič výnimočné, pripomínalo nám to výlet okolo plies v Roháčoch. Zato Corte s citadelou, nachádzajúce sa priamo pod okolitými končiarmi, nás očarilo. Vraj tu cítiť podstatu Korziky, a asi to bola pravda. Relatívne nedávno z Corte odišla posledná skupina príslušníkov cudzineckej légie, „presviedčajúca“ hrdých korzičanov, že byť súčasťou Francúzska je pre nich výhodné.

V Corte nás trochu sklamala informácia pani pokladníčky na železničnej stanici, že vo vlakovom spoji Ajaccio – Corte, ospevovanom ako zážitková cesta plná tunelov a mostov, nie je možné prepravovať bicykle. Plán doviezť sa do Corte vlakom a nazad ísť bicyklami teda zlyhal. No, čo už. Aj tak začala stúpať teplota, preto sme boli nútení naše trasy skrátiť a kombinovať ich s kúpaním sa v mori. Spoznali sme Ajaccio, mesto, kde sa v roku 1769 narodil Napoleon Bonaparte, a ktorého je aj dnes mesto plné. Kúpanie na plážach v Golfe de Lava či na Plage de Menasina pri Cargese od stredy do piatka nemalo chybu.

Všetko však raz končí, aj naša dovolenka. Ešte fľaška výborného polosuchého vínka a kávička v bare v Lopigna, rozlúčiť sa s pani Francine, a v sobotu cesta domov s krátkou zastávkou v Pise. Autom sme najazdili 3200 km, bicyklom 800, trajektom asi 300 a pár kilometrov sme prešli aj pešo. Bolo fajn. Choďte, neoľutujete.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?